Slovenský rybársky zväz, MsO Lučenec
Kalendár zmien na stránke
november 2018
Po Ut St Št Pi So Ne
« okt    
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

História MsO

Členská základňa:

 

Rok  Počet členov Rok Počet členov

1922

20
1994
1050 + 400 detí
1930 60 1999 1353 + 274 detí
1945
90
2000
1557 + 346 detí
1962
203
2001
1725 + 412 detí
1969
258
2002
1801 + 372 detí
1973
367
2003
1808 + 382 detí
1975
467
2004
1834 + 335 detí
1980 845 2005 1894 + 327 detí
1983 884 2006 1985 + 325 detí
1986 918 2007 2022 + 346 detí
1991
945
2008
2063 + 338 detí

 

Úlovky:

 

Rok
Kapre
ks/kg
Šťuka
ks/kg
Zubáč
ks/kg
Pstruh
ks/kg
Všetky druhy
ks/kg
1973
1355/1903
596/853
129/231
620/156
3696/3653
1974
1430/2517
445/790
191/250
721/219
4388/4346
1975
926/1592
694/1184
194/245
1243/350
6492/4209
1976
1950/3370
952/1644
201/305
1221/343
11627/6743
1977
3054/6062
997/1907
370/633
1416/400
8837/9794
1978
2507/4575
1002/2018
236/405
1846/538
8528/8083
1979
4257/8783
561/1044
194/329
1519/461
8264/11223
1980
4943/8693
973/1716
629/825
2121/681
13750/12912
1981
5953/12264
844/1714
533/845
1240/433
18374/16094
1982
7149/13403
660/1287
743/1146
1602/502
21867/18665
1983
5710/11600
651/1347
518/833
1839/522
17332/16117
1984
8088/17009
622/1241
304/503
2661/781
21088/21756
1985
9398/17880
665/1181
250/429
2511/643
25178/22759
1986
8301/16191
994/2003
353/676
2829/787
24304/22242
1987
8377/17276
1344/2305
1046/2057
2902/818
23921/23337
1988
6718/13022
678/1436
775/1546
3321/945
20220/17474
1989
6694/12724
749/1377
508/925
2122/529
20017/17573

 

Rok
Kapre
kg
Šťuka
kg
Zubáč
kg
Pstruh
kg
Všetky druhy
kg
1991
11752
760
884
310
15424
1992
17710
783
635
311
20685
1993
16584
928
1257
164
21924
1994
21399
1190
571
177
27474
1995
19787
1770
1675
326
30320
1996
17763
1321
1234
403
26720
1997
21174
1348
1456
394
29262
1998
16774
1184
1335
488
25716
1999
22308
960
1414
713
29338
2000
26735
1103
935
558
34951
2001
30502
1234
1022
353
38180
2002
36207
1543
1577
298
43277
2003
30267
727
994
168
36785
2004
26478
946
1246
339
33355

 

Zarybňovanie kaprom:

 

Rok
kg
Rok
kg
1973
1600
1991
4050
1974
1100
1992
10050
1975
1200
1993
6600
1976
1500
1994
11500
1977
3250
1995
10650
1978
7750
1996
12750
1979
4200
1997
11300
1980
3100
1998
13350
1981
3150
1999
16600
1982
2100
2000
17300
1983
7700
2001
17200
1984
5200
2002
16750
1985
7800
2003
18600
1986
5800
2004
20510
1987
5500
2005
21150
1988
6050
1989
7550
1990
11200

 

Z kroniky organizácie

 

Rok 1971

V tomto roku sa začalo budovať rybárske zariadenie (rybárska chata) na VN Ľadovo. Uskutočnil sa odchyt rakov na export organizovaný ústredím v Žiline. Odovzdalo sa 62,5 kg rakov (II. miesto na Slovensku). Bol úplne zakázaný lov čereňom na Ipli.

 

Rok 1973

Za hlavného hospodára bol zvolený Tibor Gálik.

 

Rok 1974

Povodeň. Na rieke Ipeľ prietok – v Holiši dňa 22.októbra 1974 – 116 m3/s.. Minimálny prietok – 0,3 m3. Priemerný prietok . 3,5 m3.

 

Rok 1975

VN Ľadovo – prvý krát vypustená (od dania do používania v roku 1967). Vylovilo sa 2700kg kaprov, 4200 kg karasov, 150 kg zubáčov a 50 kg šťúk. Pstruhové revíry boli prvý krát zarybnené sivoňom americkým v množstve 4500 ks.

 

Rok 1976

Začal sa lov na novovybudovanej VN Ružiná /1972 – 1974/. Potok na ktorom bola nádrž vybudovaná bol pstruhového charakteru a preto sa chytali v tomto roku kapitálne pstruhy potočné. Úlovky kaprov, šťúk a zubáčov boli nadpriemerné, ako v každej novej nádrži. Rybolov pre rybárov z lučenského okresu bol povolený len v sobotu. Na VN Ľadovo sa opäť rybárči a to od 3.10.1976. Kúpil sa Rybársky dom v Lučenci na Hviezdoslavovej ulici 30 za 248 000,- Kčs. Povodeň – prietok na Ipli v Holiši dňa 2. a 3. 12. – 90,1 m3.

 

Rok 1978

Otrava rýb – Mliekarne v Lučenci – Krivánsky potok. Sklárne Poltár – Ipeľ cca 20 km. Náhrada škody 140 000,- Kčs. Haličský rybník ožil – vyčistil sa prítok vody, vybudovalo výpustné zariadenie, nasadený bol kapor. Takto sa v organizácii začal vlastný odchov rybej násady.

 

Rok 1979

Zmena organizačnej štruktúry. Miesto Miestnej organizácie Lučenec sa vytvorilo päť obvodov s vlastnými výbormi a to OO LC I, OO LC II, OO Fiľakovo, OO Poltár, OO Lovinobaňa. Spolu vytvorili Mestskú organizáciu so sídlom v Lučenci. Otrava rýb na Tuhárskom potoku – Komunálne služby LC – únik čpavku. Náhrada škody 8 000,- Kčs.

 

Rok 1980

Otrava rýb na Krivánskom potoku – Slov. magnezit. závody Lovinobaňa – náhrada škody 50 000,- Kčs.

 

Rok 1981

Dostali sme do užívania VN Veľké Dravce.

 

Rok 1982

Do funkcie tajomníka bol zvolený JUDr. Ľubomír Víťaz terajší predseda organizácie. Vypustila sa VN Ľadovo – vylovilo sa 14100 kg rôznych druhov rýb, najmä kaprov. Začal sa využívať rybník v Rátke na chovné účely.

 

Rok 1985

Prvý nočný lov sumca – 20. – 21. 7. 1985 na štrkovisku Velká n. I. Na love sa zúčastnilo cca 30 rybárov. Žiadny sumec sa nechytil. Rybári v dobrej nálade nepozorovane pripevnili rybárovi Šaňovi Tothovi háčik so silónom na veľké brvno ktoré menovaný zdolával v noci niekoľko hodín na pobavenie okolia.

 

Rok 1986

Začal sa využívať rybník v lučenskom Parku na chovné účely po predchádzajúcich terénnych úpravách a vybudovaní betónového výpustu.

 

Rok 1988

Zomrel dlhodobý predseda organizácie pán Michal Badík – dňa 1.2.1988. V organizácii pracoval takmer 30 rokov.

 

Rok 1989

V septembri bola vypustená VN Ľadovo. Vylovilo sa 7600 kg kaprov.

 

Rok 1990

Otrava a následný úhyn rýb na Tuhárskom p. – znečisťovateľ – SPK Levice.

Otrava a úhyn rýb na potoku Poltarica pod obcou Zlatno.

Otrava a úhyn rýb na Ipli od sútoku a potokom Belina až po Lučenec.

Kúpa časti štrkoviska pri obci Veliká n.I.. v rozlohe 8,3 ha.

 

Rok 1991

V dôsledku výstavby VN Málinec bol uskutočnený odlov rýb v odstavenej časti Ipľa.

Vylovilo sa: cca 700 ks pstruha 2 – 3, prenesené do nového koryta Ipľa a cca 300 ks tej istej ryby bolo vysadené do Krivánskeho potoka.

 

Rok 1992

Výlov VN Píla – Mýtna – vylovené K – 1850 kg, Zubáč – 100 kg, Šťuka – 60 kg.

Výlov VN Rátka – K – 850 kg, Šťuka 200 kg.

 

Rok 1993

Zomrel dlhoročný funkcionár našej organizácie – pokladník – Karol Kollár.

 

Rok 1994

Zomrel dlhoročný funkcionár našej organizácie – predseda kontrolnej komisie – Jozef Gášpar.

 

Rok 1996

Uzavrela sa zmluva o technickej a materiálovej pomoci s RADOU SRZ Žilina z dôvodu výstavby VN Málinec.

 

Rok 1997

Náhrada škody za znečistenie a následne úhyn rýb na Tuhárskom potoku.

Náhrada škody za ušlú produkciu rýb z dôvodu výstavby VN Málinec – odškodné realizované formou dodávok násad rýb.

 

Rok 1998

Nákup dodávkového auta KIA Prégio.

Prenájom rybníka v Zelenom od PD Poltár na chovné účely.

 

Rok 2001

Predaj „Rybárskej čárdy“ na VN Ľadovo.

 

Rok 2002

Náhrada škody za znečistenie potoka Beliná, Suchá a Ipľa.

Nové otravy a následne úhyny rýb – pstruhový potok Banský, Belinský, Ipeľ pod obcou Málinec.

Z dôvodu totálneho úbytku kyslíka – úhyn rýb na štrkovisku Velká n.I.

 

Rok 2003

Získali sme nový revír – štrkovisko Velká n.I. č.2 so štatútom lovu bez privlastnenia si úlovku.

 

Rok 2004

Otrava a následný úhyn rýb na Tuhárskom potoku.

 

Rok 2006

Dvadsať rokov spolupráce s Výborom Miestnej organizácie SRZ v Podbrezovej.

Fotografie z histórie MsO Lučenec najdete aj v sekcii Foto/video

 

Chytanie rýb na udicu je jednou z najúčinnejších foriem aktívneho odpočinku a všestrannej duševnej a telesnej rekreácie. Hlavne z tohto dôvodu záujem o športový lov rýb stúpa z roka na rok.
 
Veľký rozvoj rybárstva nastal i v oblasti Novohradu – v Lučenci a okolí.
 
O vzniku rybárskej organizácie – spolku v Lučenci sa nezachovali žiadne písomné doklady.
 
Preto pri zostavovaní obrazu tohto obdobia museli postačiť ústne výpovede najstarších členov. V tomto smere najviac pomohol jeden z najstarších členov, dnes už nežijúci Eugen Becz. Všetky písomnosti o rybárskom zväze / v tom čase rybársky spolok/ boli uložené u Jozefa Rittingera, ktorý bol jeden zo zakladajúcich členov spolku. Tento cez druhú svetovú vojnu zomrel a všetky spisy a celá dokumentácia boli zničené, resp. sa stratili.
 
Je nám iba z ústneho podania známe, že lučenský rybársky spolok vznikol v roku 1922.
 
Hlavnými organizátormi a zakladateľmi boli: Dr. Ján Léber – lesný inžinier, Jozef Rittinger – bankový úradník, František Rittinger – obchodník so železom, Jozef Nirnze – bankový úradník, Tivadár Markstein – obchodný zástupca firmy Praga.
 
Zakladajúcich členov v roku 1922 bolo okolo 20. Na začiatku boli organizovaní v spolku len ľudia z tzv. „lepšej spoločnosti“, čo dokazuje i prehľad o zakladajúcich členoch. Do roku 1930 sa spolok rozrástol asi na 60 členov. Medzi členmi už boli i remeselníci, obchodní a zamestnaneckí pomocníci v rôznom veku.
 
Lovný revír v tomto období tvorila rieka Ipeľ od obce Kalinovo po Rároš, potom do tohto úseku Ipľa vtekajúce prítoky. Tiež to boli vyliatiny pod obcou Mikušovce, Panickými Dravcami a Čierne jazero.
 
Kvalita vody bola veľmi dobrá. Ale už od roku 1935 ju zhoršovala textilná továreň Poľana Opatová a tiež Kovosmalt vo Fiľakove.
 
Prvá hromadná otrava rýb bola zaznamenaná v roku 1936, keď bol otrávený asi 15 km úsek pod textilnou továrňou v Opatovej. Škoda bola odhadnutá na 60 000 korún.
 
Ďalšiu otravu spôsobil Kovosmalt vo Fiľakove v roku 1938. Za túto otravu už rybársky spolok žiadal finančnú náhradu. Kovosmalt mal zaplatiť 80 tis. korún, k čomu nedošlo vzhľadom na vojnové udalosti. Celý spor sa dojednal tak, že fabrika zabezpečila bezplatne rybie násady kapra a šťuky, ktoré sa doviezli z Komárna v množstve cca 1600 kg.
 
Do roku 1935 neboli obmedzené spôsoby lovu – chytania rýb. Ryby sa mohli loviť čereňom i vŕšami. Každý rybár mohol položiť 10 nočných šnúr. Zakázané bolo používať omamné a jedovaté látky, trhaviny a výbušniny.
 
Nebolo určené maximálne množstvo úlovkov. Rieka Ipeľ bola totiž v tomto období veľmi dobre zarybnená rôznymi hospodársky cennými rybami, ktoré sa prirodzeným spôsobom rozmnožovali. Bolo to najme v rokoch, keď po väčších dažďoch voda zaplavila obrovské plochy lúk okolo Ipľa. Tu, na zaplavených lúkach sa vytierali hlavne šťuky, ktoré sa po opadnutí vody dostávali spolu s mlaďou do Ipľa. Nebolo zvláštnosťou uloviť kapitálne šťuky, kapry a na spodnom úseku Ipľa i sumce nad 30 kg.
 
O mládež sa vtedy spolok nestaral. Mladí do 18 rokov mohli dostať „Pomocný lístok“ a mohli takto rybárčiť s otcom, alebo so svojím šéfom – zamestnávateľom.
 
Tok Ipľa a prítokov bol neupravený, ale postupne s rozvojom poľnohospodárskej výroby sa tok upravoval – reguloval.
 
Kultúrny, resp. spoločenský život medzi členmi sa obmedzoval na spoločné rybačky, pričom sa často varievala rybacia polievka – halászlé.
 
Cez druhú svetovú vojnu sa lovilo nekontrolovane všetkými spôsobmi, pričom hrozilo i nebezpečenstvo v nevybuchnutých mínach a bombách.
 
Po druhej svetovej vojne bol na čele spolku riaditeľ Magnezitových závodov v Lovinobani Rudolf Eckhart. Hospodárom bol bývalý obchodník Rudolf Svoboda.
 
Toto obdobie je už spojené s viac – menej intenzívnym zarybňovaním tokov. Súčasne nastal nábor členov a tak sa rybársky šport stal záležitosťou širokých vrstiev obyvateľstva.
 
Tak napríklad v roku 1974 mala organizácia už 414 členov, pričom robotníci z toho tvorili až 68%. V roku 1945 bolo v spolku okolo 100 členov a v roku 1960 220 členov.
 
Revír ostal približne rovnaký ako pred vojnou. rozšíril sa o úsek 4-5 km od Rároša po ústie Strehovského potoka.
 
Postupne s postupujúcim rozvojom spoločnosti vznikali rôzne materiálové jamy, štrkoviská, nádrže a pod., z čoho vznikali postupne ďalšie rybárske revíry. Spolku bola pridelená i horná časť Ipľa pstruhového charakteru.
 
Mládež sa začala organizovať v 60-tich rokoch. Organizovali sa menšie, nenáročné podujatia, výlety a preteky. Začalo sa s výučbou rybolovnej techniky v rybárskych krúžkoch mládeže.
 
Prebiehajúca industrializácia Slovenska postupne zapríčinila zhoršovanie kvality vôd, postupne sa tok Ipľa drasticky reguloval, čo malo veľmi negatívny vplyv na ryby v povodí.
 
V povojnovej histórii sa najviac o rozvoj športového rybárstva v opisovanom regióne najviac zaslúžil dlhoročný funkcionár a v rokoch 1966 až 1988 predseda MO a MsO SRZ v Lučenci pán Michal Badík.
 
Pre aktualizovanie celého funkcionárskeho aktívu z tohto obdobia uvádzam zloženie Výboru MO SRZ v Lučenci v roku 1976 a 77.

Michal Badík – predseda

Ján Gajdoš – podpredseda

Tibor Gálik – hlavný hospodár

Karol Kollár – pokladník

Ján Čigetti – referent pre tečúce vody a čistotu vôd

Tibor Šimko – pomocný hospodár

Štefan Kassai – pomocný hospodár

Eugen Becz – pomocný hospodár pre vody pstruhové

Juraj Turek – vedúci investičnej činnosti

Arpád Losonczi – vedúci odboru pre prácu s mládežou

Jozef Baláž – referent pre rybolovnú techniku

Ing. Henrich Zachhuber – kultúrno-propagačný referent

Ján Tuhársky – pomocník pre investičnú výstavbu

Ľudovít Ďurčík – pomocník pre investičnú výstavbu

Jozef Gášpár – predseda kontrolnej komisie

Fotografie z histórie MsO Lučenec najdete aj v sekcii Foto/video